Kostnice [ Sedlec pri Kutnej Hore ]

Už názov nám našepkáva. Kostnice v Sedleci pri Kutnej Hore, sú pôvodne kresťanský kostol, ktorého história siaha až do 13. storočia. 

Kostol/ Kláštor je známi svojou históriu a hlavne výzdobou, ktorá je schopná vyraziť dych. Toto miesto je vyhľadávanou turistickou atrakciou, pútnickým miestom a jedného času aj vyhľadávaným kresťanským pohrebiskom.

Príbeh tochto miesta je spätý zo životom opáta Heidenreicha, ktorý sa v 13. storočí vydal do Jeruzalema, odkiaľ si priniesol za hrsť posvätnej pôdy. Podľa jednej z legiend táto pôda pochádzala z Kristovho hrobu, podľa druhej legendy z miesta, kde bol ukrižovaný. Tak ,či tak, bola výnimočná a bola sem dovezená. Túto pôdu opát Heidenreich rozhádzal po cintoríne, tým pádom sa aj toto miesto stalo sväté. Takýchto miest bolo v Európe viac, nazývali sa Sväté polia, ale toto Sedlecké bolo úplne prvé. Rozloha tochto pohrebiska bola veľmi veľká avšak po nejakom čase tu bolo pochovaných cca 30 000 obetí moru a husitských vojen. Neskôr sa muselo pohrebisko zmenšiť kôli narastajúce rozlohe mesta a tak boli kosti ukladané na podlahu a pozdĺž stien kostola.

Po husitských vojnách sa poloslepí mních Antomín rozhodol poukladať tieto kosti, vytvoril šesť pyramíd....podľa povesti sa mu vrátil zrak, bola to odmena za to, ako sa k týmto kostiam mŕtvych zachoval.

Kláštor bol 2x opravovaný, po vojnách sa ho ujal Ján Blažej Santini, nad pyramídy, v ktorých je viac ako 40 000  kostí, umiestnil koruny symbolizujúce božie kráľovstvo a doprostred Kostnice postavil štyri obelisky, znamajúce to, čo paprsky svetla v čiernej noci – nádej. Po zrušení kláštora, pozemok aj budovu kúpili Schwarzenbergovci, ktorí nechali toto miesto zrekonštruovať. Práve v tomto období vznikol aj známi luster z kostí, ktorého tvorcom bol rezbár František Rinta, tak isto vytvoril množstvo kresťanských symbolov, ktoré zdobia toto miesto (údajne sú všetky vyrobené z ľudských kostí) a na počesť Schwarzenbergovcov, ktorí toto všetko zponzorovali vytvoril aj erb rodiny.

Kosti ktoré sem boli vložené do 15. storočia sa považujú za pochované, Kostnice preto kosti nijako neopravujú ani nevyhadzujú. Byť pochovaní v Sedleci znamenalo priblížiť sa vzkrieseniu ( nechávali sa sem pochovávať veriaci z Poľska, Bavorska a Belgicka ) , nachádzajú sa tu ostatky vyše 40 000 ľudí a ďalšie sa nachádzajú na cintoríne vo veľkom masovom hrobe pod železným krížom. Na tomto mieste nie sú okrem bohoslužieb povolené žiadne iné obrady avšak kostol je,  ako každý iní len s jedinečnou výtdobou.

Toto dielo vzniklo ako pripomienka pominuteľnosti ľudského života a existencie smrti.