Brutálna väznica
Filadelfské väzenie bolo otvorené v roku 1829 a fungovalo na prevratnom princípe samoväzby, ktorá mala väzňom pomôcť k ich náprave a nájdení Boha. Samoväzba však bolo doslova surovým týraním, pretože všetci väzni boli úplne izolovaní v jednotlivých kobkách.
Tu sami jedli, s nikým neprišli do kontaktu a dokonca so žiadnym iným väzňom nemohli vôbec hovoriť. Len raz denne mohli ísť z cely na hodinu von, no na hlave museli mať kuklu, aby nikoho nevideli. Mnohý väzni sa z tejto samoty zbláznili. Ten väzeň, ktorý porušil mlčanlivosť a s niekým prehovoril, toho čakalo doslova peklo na zemi. Existovalo množstvo spôsobov trestania väzňov no najhorším bola tzv. šialená stolička, ktorú množstvo väzňov neprežilo. Princíp tejto stoličky spočíval v tom, že väzeň bol k stoličke pevne pripútaný, až tak, že sa mu doslova zastavil krvný obeh. Niektorí väzni boli dokonca pripútaní špeciálnym prístrojom, ktorý spojoval zviazané zápästie zo svorkou na jazyku. Každý pohyb, aj ten najmenší, spôsoboval trhanie jazyka a krvácanie, na ktoré veľa väzňov zomrelo.
Jeden z ďalších trestov, ktorý sa považoval za „zábavu“ pre väzenských strážcov bolo to, keď mohli na väzňov v tuhej zime vylievať studenú vodu. Premočení väzni potom boli na noc zavesení v mraze, takže ráno mali celé telo obalené ľadom. Veľa väzňov kvôli týmto brutálnym praktikám strážcov zošalelo, a možno aj preto tu počas fungovania väzenia bolo také množstvo uväznených duší, ktoré strašili svojich despotických strážcov. Zamyslime za nad trestmi tychto väzňov, boli tieto sadistické praktiky nutné? Nepovažovali sa tieto praktiky za týranie?
Kto vo väzení straší?
Vo Filadelfskej väznici neustále, podľa hlásenia väzňov, ale aj strážcov, pribúdalo strašidelných fenoménov, a tak sa väzenie v roku 1913 zmenilo na bežné väzenské zariadenie. Ani to však nezabránilo paranormálnym javom, ktoré napokon z väzenia vyhnali väzňov aj strážcov.
Väzni aj strážci totiž hlásili veľa nevysvetliteľných zvukov, krokov, či desivého smiechu. Ďalší na vlastné oči videli prízraky, ktoré sa prechádzali po chodbách. Na strážnej veži sa mal údajne objavovať fantóm väzenského strážcu, v celách na bloku číslo 4 sa objavovali prízraky väzňov, ktorí tu boli uväznení. Blok číslo 12 bol zase poznamenaný šialeným smiechom, rôznymi hlasmi a tajomnými krokmi. Zaujímavosťou tohto väzenia bolo aj to, že tu bol uväznený pes - labrador menom Pep, ktorý tu bol od roku 1924 za „vraždu“ guvernérovej mačky. A štekanie tohto psa je z cely, kde bol uväznený, je údajne počuť ešte aj dnes.
Väzenie uzatvorené
Väznica je napokon aj kvôli týmto paranormálnym javom v roku 1971 úplne uzatvorená, a stala sa tak veľkou atrakciou nielen pre turistov, ale aj pre parapsychológov. Každý rok sa tu uskutoční až 20 paranormálnych výskumov, a zakaždým sa odhalia ďalšie dôkazy o nadprirodzenej činnosti. Keď sa budete po budove prechádzať sami, môžte počuť smiech, plač, šepot. Zamestnanci, ktorí sa starajú o toto vezenie tu nikdy neostávajú dlho. Väčšinou odídu hneď, ako stretnú niekoho z bývalých väzňov. V dôsledku pôsobenia zlých síl sú niektoré časti budovy úplne uzavreté, často sa diskutuje o tom čo by sa stalo, keby boli tieto mieste otvorené...
Môže byť preto toto väzenie dôkazom toho, že svet duchov skutočne existuje? Ťažko povedať, no jedno je isté, bývalá štátna Filadelfská väznica je zrejme právom považovaná za najstrašidelnejšie miesto v USA.